Spracované zbierky (RISM)

Spracované zbierky

Zbierka hudobnín rímskokatolíckeho farského kostola v Pruskom je jednou z mála zbierok, v rámci ktorej sa zachovali hudobniny pokrývajúce veľké časové rozpätie hudobného života – od druhej polovice 17. až po začiatok 20. storočia. Pochádzajú prevažne z pruštianskeho farského kostola, ale i z františkánskeho kláštora a niekoľko hudobnín z miestneho kaštieľa. Najstaršie sú od grófa I. Jakušiča, ktorý ich venoval farským hudobníkom vo svojej pozostalosti a podľa zápisu Ex rebus Castelli Pruskensis Anno 1784 na jednej zo symfónií C. Dittersa von Dittersdorf sa sem dostali aj hudobniny z čias, keď kaštieľ obývala rodina Königseggovcov. Medzi unikáty patria fragmenty tlačí – zbierka duchovných motet Prodromus melicus od ludimagistra v kremnickom františkánskom kláštore N. M. Pollentaria, vydaná v r. 1673 v Bratislave, zbierka duchovných árií a kantát Philomela angelica od D. Speera (pravdepodobne Ulm 1688) a kompletný exemplár triových sonát A. Corelliho (Rím 1685). Veľkú skupinu prameňov tvoria rukopisne zachované sakrálne diela od skladateľov 18. – 19. storočia v odpisoch miestnych organistov, hudobníkov a učiteľov, akými boli napr. J. A. Wozary, F. X. Hlbocký, J. Korinek, J. Strofinszký, J. Chobodides, J. Berszik, K. Zrunek, J. Stanik. Nachádzame medzi nimi veľké vokálno-inštrumentálne diela rímskokatolíckej liturgie – omše, requiem, hymny Te Deum, Tantum ergo, ako aj ďalšie druhy sakrálnej hudby – ofertóriá, litánie, nešpory, antifóny, duchovné árie a motetá, ktoré podčiarkujú vysokú úroveň a pestrosť chrámových hudobných produkcií v pruštianskom kostole. Pochádzajú od skladateľov talianskych (A. Caldara, M. A. Ziani, G. Tartini, G. B. Casali, C. Monza), nemeckých (V. Rathgeber, J. A. Kobrich, M. Königsperger, L. Kraus, J. A. Hasse, J. Ch. Bach, J. G. Lickl, D. Müller), rakúskych (G. Reutter, J. J. Fux, C. Ditters von Dittersdorf, G. Rössler, J. G. Zechner, J. Haydn, M. Haydn, W. A. Mozart), českých (A. V. Michna z Otradovic, K. Loos, F. X. Brixi, J. B. Vaňhal, R. Führer, J. Lohelius, J. Schreier, V. Kalous), ale nachádzame tu i tvorbu domácich autorov – J. Vachovského, J. Fučika, A. Zimmermanna, A. Schlisztera, J. A. Pinkaya, J. N. Batku. Ďalší výskum si vyžadujú zatiaľ bližšie neidentifikovaní skladatelia Luppo, Sartinelli, Pampili, Pokorni, Semrád, ako aj množstvo anonymne zapísaných skladieb. Niekoľko sa podarilo identifikovať i medzi prameňmi a fragmentmi v rámci rozsypu partov na konci zbierky, napr. zborníky s organovým repertoárom, ktoré zapísal pruštiansky hudobník J. Stanik. Pomerne veľké zastúpenie svetskej hudby v zbierke zahŕňa sonáty, sláčikové kvartetá, symfónie, až po klasicistické flautové a husľové koncerty od renomovaných dobových skladateľov, ktoré spolu so zmienenou pestrou škálou sakrálneho repertoáru začleňujú Pruské k významným hudobným centrám stredného Považia.

Zbierka hudobnín z rímskokatolíckeho farského kostola v Smolníckej Hute obsahuje cirkevné diela nemeckých, rakúskych a českých skladateľov 18. a začiatku 19. stor., rozšírených v zbierkach hudobnín strednej Európy, ako i tvorbu domácich skladateľov – Futschika a J. N. Batku. Zbierka ako jeden z najnovších objavov slovenskej muzikológie zaujala popri prevažne chrámovej hudbe aj početným zastúpením svetskej hudby (sinfónie, sonáty, sláčikové kvartetá, divertimentá, kasácie), ako aj objavom torza unikátneho rukopisného spevníka z prelomu 17. a 18. stor. s domácimi viachlasnými úpravami duchovných piesní. Zbierku spracovala Mgr. Katarína Burgrová, PhD., ktorá zároveň pripravila tematický katalóg zbierky.

Tematický katalóg zbierky hudobnín zo Smolníckej Huty, prináša súčasný stav výsledkov niekoľkoročného výskumu autorky. Práca je zverejnená iba v elektronickej podobe v online priestore, čo umožňuje priebežnú aktualizáciu. Obsah tvorí charakteristika a opis celej zbierky podľa hudobných druhov a foriem, repertoár, základné údaje o autoroch skladieb. Prináša i pohľad do histórie Smolníka a Smolníckej Huty, ako aj cenné informácie o miestnych hudobníkoch v období 18. a zač. 19. storočia. Samostatnú časť tvorí abecedne zoradený katalóg spracovaný podľa zásad RISM (Répertoire International des Sources Musicales), kde sa v zápisoch nachádza spracovaná celá zbierka. Spracovanie tejto práce formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.

Zbierky hudobnín Evanjelického a. v. kostola v Bratislave obsahuje viaceré súbory prameňov od 1. polovice 19. storočia až do 2. svetovej vojny, zachránené a sústredené v povojnovom období na pôde kostola, bola spracovaná druhá časť. Hudobniny tejto vrstvy zbierky pôvodne patrili zväčša umeleckým telesám multinacionálneho miestneho obyvateľstva – speváckym zborom Pressburger Liedertafel (Pozsonyi dalárda), Pressburger Singverein (Pozsonyi dalegylet), ako aj hudobnému spolku Karpatendeutscher Musikverband. Sprostredkúvajú ich rozsiahly repertoár zahŕňajúci nielen európsku vokálnu umeleckú a ľudovú hudbu, ale aj inštrumentálne a hudobno-dramatické diela, ktoré sa tu zachovali prevažne vo forme pôvodných dobových tlačí, resp. reedícií diel renesancie až po tvorbu 20. storočia. Zbierka hudobnín z Diecézneho archívu v Nitre (SK-Nb) približuje hudobný život na tamojšom biskupskom dvore v 18. – 19. storočí. Popri sakrálnej tvorbe skladateľských autorít strednej Európy (G. Muffat, J. Haydn, W. A. Mozart, K. Ditters von Dittersdorf a i.) mala v repertoári značný podiel hodnotná svetská hudba G. B. Sammartiniho, L. Boccheriniho, A. Zimmermanna, C. Stamitza, v našich podmienkach výnimočne zachovaná symfonická tvorba baróna holandského pôvodu G. van Swietena a z domácej produkcie napr. doteraz neznáme svetské tance katedrálneho organistu J. Vavroviča, ktoré potvrdzujú inklináciu biskupského dvora k takmer všetkým dobovým druhom hudby v rámci chrámu i koncertných podujatí. Zo Zbierky hudobnín z Diecézneho archívu v Nitre (SK-Nb) bol spracovaný klasicistický repertoár (podporené z FPU v r. 2020/2021) a novší súbor hudobnín z 2. polovice 19. – 1. polovice 20. stor., ktorý vznikol za pôsobenia vedúcich chóru v Katedrále sv. Emeráma a zároveň skladateľov L. Dušinského a J. Rosinského, ako aj ich kolegu B. Štetku, žiaka A. Dvořáka. Obsahuje takmer výlučne sakrálnu tvorbu – omše, graduále, offertóriá, hymny, duchovné piesne od nemeckých, rakúskych a českých skladateľov, domácu tvorbu predstavujú štyri Tantum ergo od skladateľa J. Rosinského. Zo staršieho repertoáru sa tu zachovalo niekoľko diel skladateľov renesancie (Orlando di Lasso), baroka (J. S. Bach, G. F. Händel) a oratoriálne diela klasicistických skladateľov J. Haydna: Die Sieben Letzten Worte unseres Erlösers am Kreuze a L. van Beethovena: Christus am Oelberge. Svetskú hudbu v tejto časti zbierky zastupuje opera Der Evangelimann od rakúskeho skladateľa Wilhelma Kienzla. Zbierka bola spracovaná kompletne, doterajších 200 záznamov prameňov bolo toho roku doplnené o ďalších 150 záznamov. Na základe dotácie z FPU v r. 2019 sa podarilo získať prostriedky na spracovanie Zbierky hudobnín Leopolda Dušinského (1833 – 1911), skladateľa vo funkcii regenschoriho katedrálneho chrámu a dirigenta Hudobného spolku v Nitre.

Zbierka hudobnín z Diecézneho archívu v Nitre (SK-Nb) približuje hudobný život na tamojšom biskupskom dvore v 18. – 19. storočí. Popri sakrálnej tvorbe skladateľských autorít strednej Európy (G. Muffat, J. Haydn, W. A. Mozart, K. Ditters von Dittersdorf a i.) mala v repertoári značný podiel hodnotná svetská hudba G. B. Sammartiniho, L. Boccheriniho, A. Zimmermanna, C. Stamitza, v našich podmienkach výnimočne zachovaná symfonická tvorba baróna holandského pôvodu G. van Swietena a z domácej produkcie napr. doteraz neznáme svetské tance katedrálneho organistu J. Vavroviča, ktoré potvrdzujú inklináciu biskupského dvora k takmer všetkým dobovým druhom hudby v rámci chrámu i koncertných podujatí. Zo Zbierky hudobnín z Diecézneho archívu v Nitre bol spracovaný klasicistický repertoár (podporené z FPU v r. 2020/2021) spracovaním novšieho súboru hudobnín z 2. polovice 19. – 1. polovice 20. stor., ktorý vznikol za pôsobenia vedúcich chóru v Katedrále sv. Emeráma a zároveň skladateľov L. Dušinského a J. Rosinského, ako aj ich kolegu B. Štetku, žiaka A. Dvořáka. Obsahuje takmer výlučne sakrálnu tvorbu – omše, graduále, offertóriá, hymny, duchovné piesne od nemeckých, rakúskych a českých skladateľov, domácu tvorbu predstavujú štyri Tantum ergo od skladateľa J. Rosinského. Zo staršieho repertoáru sa tu zachovalo niekoľko diel skladateľov renesancie (Orlando di Lasso), baroka (J. S. Bach, G. F. Händel) a oratoriálne diela klasicistických skladateľov J. Haydna: Die Sieben Letzten Worte unseres Erlösers am Kreuze a L. van Beethovena: Christus am Oelberge. Svetskú hudbu v tejto časti zbierky zastupuje opera Der Evangelimann od rakúskeho skladateľa Wilhelma Kienzla. Zbierka bola spracovaná kompletne, doterajších 200 záznamov prameňov bolo toho roku doplnené o ďalších 150 záznamov.

Zbierka hudobnín Leopolda Dušinského (1833 – 1911), skladateľa vo funkcii regenschoriho katedrálneho chrámu a dirigenta Hudobného spolku v Nitre.

Levočská lutnová tabulatúra (SK-BRnm D 2004/1), rukopis B z pozostalosti rodiny Okolicsányi-Zedényi. Tento ojedinelý dokument pestovania lutnovej hudby na Slovensku z 1. polovice 18. storočia prináša európsky tanečný repertoár zapísaný francúzskou tabulatúrnou notáciou a otvára ďalšie možnosti skúmania jeho podôb a interpretácie prostredíctvom tohto špecifického média.

Tabulatúrny zborník pre mandoru z 18. stor. (SK-BRu 1092) – unikátny, zatiaľ jediný z nášho územia, prináša individuálne, anonymne zapísané inštrumentálne árie, subtílnejšie arióza, capricciá, menuety, variácie a ďalšie skladby charakteristické pre obdobie galantného štýlu a muzicírovania pravdepodobne v kláštornom prostredí. Dokladom hudobnej vyspelosti a aktívneho štúdia a interpretácie hudby reholí je aj súbor partít J. G. Weichenbergera: Lauthen Concert (SK-BRnm MUS XVIII 651) pre lutnu, husle a basový hlas z prelomu 17. a 18. stor., ktorý podľa vlastníckej pečiatky pochádza z kláštora benediktínov v Rajhrade.