Aktuality

V rámci ďalšej etapy projektu pokračovalo spracovanie a sprístupnenie rozsiahlych zbierok hudobnín, rozpracovaných v predchádzajúcom období.

Zo Zbierky hudobnín Evanjelického a. v. kostola v Bratislave bola vedecky skatalogizovaná už piata časť, opäť s pestrým repertoárovým záberom. Sakrálnu hudbu zastupuje rukopisný Choralbuch s duchovnými piesňami v úprave pre štyri hlasy od Johanna Schneidera a organistu bratislavského evanjelického kostola Volkmara Schuriga, organová partitúra duchovných piesní z vlastníctva I. Palásthyho, či Kantáta Erschallet, ihr Lieder J. S. Bacha. Pečiatkou „Evangelischer Kirchenchor“ sú však označené aj svetské Orchestrálne suity E. Griega, ktoré poukazujú na širšie interpretačné ambície telesa. Rozšírený žáner zborovej tvorby v 19. storočí dokumentuje tlač Landshuter Liedertafel z r. 1857 s výberom mužských zborov od celého radu prevažne nemeckých a rakúskych skladateľov (F. W. Kücken, J. Otto, C. Kreutzer, C. F. Zöllner, C. M. Weber, F. A. Reissiger, L. van Beethoven, F. Abt a i.) z vlastníctva domáceho spevokolu Pressburger Liedertafel, ktorý bol vlastníkom väčšieho súboru hudobnín v rámci zbierky. V ďalších prameňoch sa stretávame aj s tvorbou maďarských skladateľov (A. Várady, K. Murgács, M. Sebö a i.). Početne sú zastúpené aj piesne pre spev a klavír, medzi ktorými dominujú piesne F. Mendelssohna Bartholdyho (Sechs Gesänge, op. 34; Sechs Lieder, op. 71; Lieder und Gesänge) a K. F. Curschmanna z vydavateľskej produkcie lipských tlačiarov. Prínosom k poznaniu hudobnej kultúry v Bratislave sú aj konvolúty klavírnej a piesňovej literatúry bratislavskej občianky Lujzy Michaelis. Obsahujú úpravy a paródie známych opier Ch. Gounoda, R. Wagnera, G. Meyerbeera pre klavír, resp. pre klavír štvorručne, ako aj obľúbený tanečný repertoár 19. až prvej polovice 20. stor. (polky, valčíky, mazurky) od protagonistov tohto žánru – Johanna Straußa, B. Kélera a i., ktoré rozširujú doterajšie poznatky o hudbymilovných rodinách v meste a o ich hudobných preferenciách v rámci domáceho muzicírovania.

Druhá časť spracovaných prameňov zo Zbierky hudobnín rímskokatolíckeho farského kostola v Pruskom sprístupňuje hudobné druhy rímskokatolíckej liturgie – omše, hymny, litánie, pastorely, antifóny, duchovné árie a i. Pochádzajú od skladateľov 18. a 19. stor., frekventovaných v zbierkach hudobnín strednej Európy, a to od nemeckých (J. A. Kobrich, M. Königsperger, L. Kraus, J. A. Hasse, J. G. Lickl, D. Müller), rakúskych (G. Reutter, G. Rössler, J. J. Fux, J. G. Zechner, W. A. Mozart), českých (K. Loos, F. X. Brixi, R. Führer, J. Lohelius, J. Schreier, V. Kalous), ale nachádzame tu i tvorbu domácich skladateľov – Futschika a J. N. Batku. Ďalší výskum si vyžadujú Vešpery a osobnosť ich autora, zatiaľ bližšie neidentifikovaného hudobníka z 18. stor., uvedeného pod menom Luppo, ako aj bližšie neidentifikovaní skladatelia Sartinelli, Pampili, Pokorni, Semrád. Rovnako to platí pre pomerne veľkú skupinu anonymne zapísaných sakrálnych skladieb v tejto časti zbierky. Mená odpisovačov hudobnín, zaznamenané v niektorých prameňoch – J. Berssik, J. Stanik a J. Chobodides naopak osvetľujú osobnostné zázemie budovania zbierky a formovania hudobného života v Pruskom. Zbierka bude predmetom spracovania i v rámci dotácie FPU na r. 2024 – 2025 s cieľom dosiahnuť jej ucelené sprístupnenie odbornej verejnosti.

Názov projektu: Pramene hudby na Slovensku od baroka po 20. storočie – výskum, dokumentácia, prezentácia

FPU: program 3.3.2 Výskum, publikačná a prekladateľská činnosť – hudba

Realizácia projektu: Slovenská národná skupina IAML

Odborný garant: Mgr. Miriam Das Lehotská, koordinátorka projektu RISM na Slovensku

Spracovatelia: Mgr. Barbora Uričová, Mgr. Magdaléna Stýblová, PhD.

Spoluriešitelia projektu: Slovenské národné múzeum-Hudobné múzeum v Bratislave a Centrálna redakcia RISM vo Frankfurte nad Mohanom

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.